Téma: Reportáže

Človek by takmer neveril, že obce na južnej Morave pred rokom zasiahla živelná pohroma./Regina Lanová pochádza zo Slovenska, ale svoj životný osud spojila s južnou Moravou. Pred rokmi sa usadila v Moravskej Novej Vsi. Vo štvrtok 24. júna minulého roka využil jej partner slnečné popoludnie na dolaďovanie posledných detailov na terase pred domom – začiatkom leta si tam namontovali solárnu sprchu.(link)

Ružena má 79 rokov a stará sa o 95-ročnú Emíliu. Takmer sedemdesiatnik Štefan opatruje 90-ročnú Cecíliu. Reportáž o tom, ako mladší seniori pomáhajú starším./Sme v rodinnom dome v obci neďaleko Bratislavy. Energická dôchodkyňa nás víta s príjemným úsmevom. Vo svojich 79 rokoch je sama vo veku, keď už mnohí potrebujú opatrovateľa či pravidelnú pomoc blízkych. Ona však zatiaľ pomoc neprijíma, ale poskytuje.(link)

Dedina Novoselivka v Černihivskej oblasti sa v marci ocitla medzi dvomi armádami./Prvá vec, ktorá sa vám stane, keď uvidíte svoj zničený dom: začnete plakať.(link)

Vladimirov kamarát nemôže spať vyzlečený. Spí oblečený, zabalený v zimnej bunde, pretože Rusi každú noc prichádzali k ľuďom a vždy niekoho vzali do pivnice. Jeho priateľ sa bál, že keď bude spať vyzlečený a vezmú ho, v pivnici zamrzne. Oblečený spí dodnes./Ešte v marci sa po Hájovej ulici v dedinke Bohdanivka preháňali ruskí vojaci na štvorkolkách a motorkách, ktoré povyťahovali z garáží tunajších ľudí, a keď im „padla“, zohrievať sa chodili do sauny, ktorú objavili v jednej z chalúp.(link)

Strávila 21 dní v Rusmi obliehanom Mariupole. Teraz cestuje po Európe a podáva svedectvo o hrôzach, ktorým jej mesto čelí./Obyvatelia Mariupola sa naučili žiť s myšlienkou, že ich mesto môže zasiahnuť vojna. Z bezprostrednej blízkosti ju vnímali už osem rokov. V roku 2015 zažili letecké útoky, počas ktorých zomrelo viacero ľudí. Aj preto sa roky kládol dôraz na to, aby boli Mariupolčania pripravení na prípadný útok.(link)

Príbeh ukrajinskej matky, študentky a druháka na základnej škole – jednej z obyčajných rodín, ktoré už dva mesiace žijú na Slovensku a zvykajú si na novú realitu./Katya chcela s deťmi odísť z obce neďaleko Charkova už pár dní po začiatku vojny: keď päť kilometrov od ich domova zbombardovali školu. Rakety lietali ponad ich dom.(link)

Ako sa tím ôsmich Slovákov na Ukrajine zapísal do modernej histórie slovenského súdneho lekárstva a kriminalistiky./Upozornenie: V reportáži sú použité fotografie, ktoré zobrazujú telesné pozostatky.(link)

„Už máte pocit, že sa všetko prehľadalo, no znovu našli zviazaného a zastreleného človeka.“/Jeden strašný príbeh striedal ďalší.(link)

Stotisícový Užhorod sa po ôsmich rokoch opäť stal útočiskom pre ľudí, ktorí utekajú pred vojnou./Keď som v roku 2015 po prvýkrát prišla na Ukrajinu za príbehmi presídlencov, ktorí utekali pred bojmi na východe Ukrajiny, našla som rodiny, ktoré si z hodiny na hodinu museli pobaliť to najnutnejšie a naskočiť na prvý vlak, ktorý štartoval z ich ostreľovaného mesta.(link)

Prešli stovky kilometrov, aby našli útočisko u nás. Ako žijú Ukrajinci v tábore v Humennom(link)

Každý deň sa na obzore zjaví hrdina či hrdinka. A charkovská psychologička Kateryna je rozhodne jednou z nich./O podobnom príbehu som počula už pred niekoľkými rokmi, keď som začala intenzívnejšie písať o vojne na východe Ukrajiny. Detaily som nepoznala, no v tom príbehu sa dodávka tímu psychológov predierala ostreľovaným Luhanskom. Psychológovia chodili od pivnice k pivnici a rodičom, ktorí sa v nich ukrývali spolu s deťmi, hovorili: Vezmeme vaše deti do bezpečia.(link)

Bustu vojnového zločinca pred vyše desiatimi rokmi riešili aj na vláde. Nepohli ňou. Dodnes stojí v centre mesta Rajec./V minulosti ju obalili toaletným papierom a spisovali proti nej petíciu. Jej existenciu riešilo mestké zastupiteľstvo aj polícia, prokuratúra či vláda – inštaláciu busty odsúdil aj Radičovej kabinet.(link)

Ruské študentky založili zbierku pre utečencov z Ukrajiny. Napriek tomu, že sa rozhodli pomáhať, si z času na čas vypočujú kritiku – pretože pochádzajú z krajiny agresora./Rusky Tatiana a Sofya študujú na Slovensku – tu ich aj zastihla správa, že ich domovské Rusko zaútočilo na Ukrajinu. Pár hodín po začiatku vojny sedeli vo svojej internátnej izbe v Nitre a sledovali prvé zábery invázie a čoskoro aj obrázky z hraníc zaplavených utečencami. Slováci hneď rozbehli prvé iniciatívy na pomoc Ukrajine a Tatiana so Sofyou rozmýšľali, ako by mohli prispieť.(link)

Ruské študentky založili zbierku pre utečencov z Ukrajiny. Napriek tomu, že sa rozhodli pomáhať, si z času na čas vypočujú kritiku – pretože pochádzajú z krajiny agresora./Rusky Tatiana a Sofya študujú na Slovensku – tu ich aj zastihla správa, že ich domovské Rusko zaútočilo na Ukrajinu. Pár hodín po tom sedeli vo svojej internátnej izbe v Nitre a sledovali prvé zábery výbuchov a čoskoro aj obrázky z hraníc zaplavených utečencami. Slováci hneď rozbehli prvé iniciatívy na pomoc Ukrajine a Tatiana so Sofyou rozmýšľali, ako by mohli prispieť.(link)

Na ťažké podmienky vybavovania povolení na pracoviskách cudzineckej polície v Bratislave médiá upozorňovali roky./Pred oddelením cudzineckej polície na Regrútskej ulici v Bratislave je aj vo štvrtok v ranných hodinách rušno. Pred budovou a v rozloženom vyhrievanom stane sú aktuálne desiatky ľudí, prevažne Ukrajincov. Je to podstatne menej, ako dokumentujú fotografie ľudí z večera či noci, kedy bolo navyše veľmi nevľúdne počasie.(link)

„V tejto krajine sa to pre nich skončí. My zvíťazíme a Rusko čaká rozpad.“/To ráno si budem pamätať ešte dlhý čas. Aj tvár našej sprievodkyne, ktorá nepúšťala z ruky mobil a celá bez seba sa pokúšala dovolať svojej dcére domov do Mariupoľa.(link)

Boli sme sa pozrieť, ako vyzerá výcvik teritoriálnej obrany malého mesta neďaleko Kyjeva./Z Ukrajiny od našej reportérky Stanislavy Harkotovej.(link)

Zhovárali sme sa s ľuďmi, ktorí vojnu na východe Ukrajiny zažili na svojej koži. Tvrdia, treba si zachovať duchaprítomnosť a nenechať sa vtiahnuť do napätej nálady, ktorú Rusi vytvorili cielene. No druhým dychom dodávajú: Treba byť pripravený na všetko./Z Ukrajiny od našej reportérky Stanislavy Harkotovej.(link)

Na východe Ukrajiny, v dedinke blízko mesta Kurachovo, žije rodina, pre ktorú je vojna trpkou skúsenosťou už niekoľko rokov./Z Ukrajiny od našej reportérky Stanislavy Harkotovej.(link)

Jemenčana Mustafu našli v lesoch podchladeného a vyčerpaného. Na jeho hrob pod meno napísali: Žil 37 rokov./Keď imám Aleksander Barazewicz odrieka modlitby, vietor sa opiera do borovíc.(link)

Zelené svetlo v okne má ľuďom, ktorým by sa podarilo zdolať tajomný Bielovežský prales, signalizovať, že našli miesto, kde im pomôžu./Zbadali sme ho v poslednej chvíli. Už-už sme opúšťali mesto, keď sa zrazu mihlo v tme. Tá zelená bola do očí bijúca. Svietila intenzívne ako vyznačený bod na mape.(link)

Varínčanka sa roky snaží zmeniť názov ulice po vojnovom zločincovi, na ktorej žije. Niektorí jej hovoria, nech sa odsťahuje/ŽILINA: Lenka Ticháková pracuje v lekárni a popri tom pôsobí vo Varíne, v malebnej trojtisícovej obci neďaleko Žiliny, ako obecná poslankyňa. Niekoľko rokov sa snaží, aby obec zmenila názov ulice, na ktorej sama býva.(link)

Boli chvíle, keď sa rodina pred bojmi v podzemí ukrývala aj 12 hodín./Keď sa Anna predo mnou stratí v tme, uvedomím si, aká je to hĺbka. Môže to byť dobrých päť metrov pod zemou.(link)

Obnova domov zničených tornádom na Morave síce pokračuje, no brzdí ju núdza o robotníkov i predražený stavebný materiál. Podľa miestnych bude čo robiť aj na jar, keď sa oteplí./Sutiny odpratávali viac ako mesiac, dnes má väčšina poškodených domov aspoň strechu. Desiatky však museli zbúrať. Život na Južnej Morave sa po štyroch mesiacoch od ničivej udalosti zďaleka nevrátil do normálu.(link)

Vyrastal neďaleko São Paula, v Spojených štátoch šéfoval hotelu s kasínom. Domov našiel na Slovensku./Brazílčan Tiago Viganó žije na Slovensku trinásť rokov a pracoval v hoteloch v Košiciach, Trenčíne a Bratislave.(link)

Kotlebovci do áut ministra zdravotníctva hádzali vajíčka, polícia na mieste proti útočníkom nezasahovala. Jedna žena vytkla ministrovi, že mala covid-19 pred piatimi rokmi a pandémia je vymyslená./Aktivujte si službu Aktuality PLUS, vďaka ktorej môžeme tvoriť nezávislý obsah a získajte zľavu
na knižný debut šéfredaktora Aktuality.sk Petra Bárdyho.

Obyčajný Matovič. Homo vulgaris mapuje príbeh jedného politického lídra aj samotnú éru
masových hnutí, neštandardných strán a „obyčajných ľudí“ v politike.(link)

Majitelia sa k čienej stavbe priznali, súd ale našiel chybu v práci úradníkov./Krajský súd v Trnave zrušil rekordnú pokutu 145-tisíc eur za čiernu stavbu pre firmu Labonte, ktorá v Ratnovciach pri Piešťanoch nelegálne vybudovali luxusný plážový rezort.(link)

Otca aj sestru mu zavreli, na neho je vydaný zatykač./Nočná cesta z tureckého mestečka Çanakkale do šesť hodín vzdialeného Istanbulu v noci 15. júla 2016 prebiehala zo začiatku bez problémov.(link)

Sheba žije na Slovensku desať rokov, svoj príbeh doteraz verejne nehovorila./Keď prechádzame so Shebou Juliet chodbami Žilinskej univerzity, strháva na seba pohľady všetkých prítomných študentov.(link)

Mesto na východe Ukrajiny obnovuje nielen svoj dávny názov, ale i vzťah k lokálnej histórii, ktorú mnohí doteraz nepoznali./Keď sa v roku 2014 v malom mestečku na východe Ukrajiny Novhorodske začali objavovať plagáty s heslami o návrate do tzv. ruského sveta, logopedička Nadežda Hordijuková sa začudovala.(link)

Gardisti im ukradli sídlo, komunisti ich masové cvičenia nahradili Spartakiádou. Prežili dve totality, vychovali množstvo športovcov a zachovávajú si špecifický genius loci. Spolok Sokol./Oslovujú sa „brat“ a „sestra“, zdravia sa „Nazdar!“.(link)

Gardisti im ukradli sídlo, komunisti ich masové cvičenia nahradili Spartakiádou. Prežili dve totality, vychovali množstvo športovcov a zachovávajú si špecifický genius loci. Spolok Sokol./Oslovujú sa „brat“ a „sestra“, zdravia sa „Nazdar!“.(link)

Gardisti im ukradli sídlo, komunisti ich masové cvičenia nahradili Spartakiádou. Prežili dve totality, vychovali množstvo športovcov a zachovávajú si špecifický genius loci. Spolok Sokol./Oslovujú sa „brat“ a „sestra“, zdravia sa „Nazdar!“.(link)

„Sú také, ktoré v prvý deň dávok nakúpia čučo, spravia bašavel a deti pošlú do školy hladné. Ale sú aj matky, ktoré po osade ťahajú požičanú práčku a vodu z potoka, aby poslali dieťa do školy čo najčistejšie,“ opisuje učiteľka, ktorá sa roky venuje mladým rómskym matkám v Dobšinej./Keď bola malá, chcela byť kaderníčkou. Dnes by bola najradšej učiteľkou. Dvadsaťpäťročná Magdaléna Gažiková sa napokon vyučila za krajčírku a jej detskému snu stojí v ceste vzdelanie.(link)

„Sú také, ktoré v prvý deň dávok nakúpia čučo, spravia bašavel a deti pošlú do školy hladné. Ale sú aj matky, ktoré po osade ťahajú požičanú práčku a vodu z potoka, aby poslali dieťa do školy čo najčistejšie,“ opisuje učiteľka, ktorá sa roky venuje mladým rómskym matkám v Dobšinej./Keď bola malá, chcela byť kaderníčkou. Dnes by bola najradšej učiteľkou. Dvadsaťpäťročná Magdaléna Gažiková sa napokon vyučila za krajčírku a jej detskému snu stojí v ceste vzdelanie.(link)

„Chcela som žiť lepšie, chcela som žiť legálne. Mať svoje číslo domu a svoju záhradu,“ vysvetľuje Anna Fliťárová, prečo si zobrala mikropôžičku na bývanie. Ako sa darí projektu bývania pre Rómov, ktorého začiatky sme mapovali pred vyše piatimi rokmi?/„Keď niekto oslavoval, museli sme oslavovať aj my,“ opisuje Adriana Fliťárová niekdajší život uprostred osady. „Tu môže oslavovať aj tretí sused, ale takmer to nie je počuť. Máme pokoj.“(link)